Posilníme postavenie a ochranu odborov na Slovensku
Rezort práce pripravil novelu Zákonníka práce. Základným princípom zmeny je, že do procesu prepúšťania odborárskeho funkcionára a iného zástupcu zamestnancov vstúpi Národný inšpektorát práce. „Predkladáme komplexné riešenie. Na jednej strane chceme ochrániť poctivých odborárov pred nepoctivými zamestnávateľmi, na druhej strane však chceme chrániť aj poctivých zamestnávateľov. Zavedieme do celého procesu arbitra, aby bol celý proces spravodlivý,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Potrebu posilnenia ochrany zástupcov zamestnancov zdôrazňujú aj zástupcovia odborov. „Vítam tento iniciatívny návrh ministerstva práce a verím, že táto zmena prinesie efektívnu a účinnú ochranu odborových funkcionárov a zároveň prinesie aj stabilitu do sociálneho dialógu na pracoviskách,“ doplnila Monika Benedeková, predsedníčka Rady OZ KOVO.
Po novom bude mať zamestnávateľ možnosť, ak sa rozhodne dať výpoveď alebo okamžité skončenie zástupcovi zamestnancov, obrátiť sa na NIP. Ak sa neobráti, skončenie pracovného pomeru bude neplatné. Ak sa zamestnávateľ obráti na NIP so žiadosťou o prepustenie, túto žiadosť posúdi tripartitná komisia, pozostávajúca zo zástupcu zamestnávateľov, odborov a zástupcov inšpekcie práce. Komisia odporučí generálnemu riaditeľovi NIP, či vydať alebo nevydať súhlas s prepustením zástupcu zamestnancov. Rozhodnutie o udelení súhlasu, resp. nesúhlasu, vydáva generálny riaditeľ NIP.
V prípade, že NIP dá súhlas, zamestnávateľ môže zástupcu zamestnancov prepustiť. Ak zástupca zamestnancov podá žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súd, bude mať rovnaké postavenie ako ktorýkoľvek iný zamestnanec. Ak NIP súhlas nedá a napriek tomu dôjde k jeho prepusteniu, skončenie pracovného pomeru nebude platné a pracovný pomer bude trvať naďalej. Zástupca zamestnancov bude naďalej vykonávať prácu alebo dostane náhradu mzdy až do právoplatného rozhodnutia súdu. „Tým, že posilňujeme postavenie a ochranu odborov, zlepšujeme aj pracovné podmienky a benefity pre zamestnancov,“ dodal Erik Tomáš.
Vláda SR si v PVV stanovila niekoľko záväzkov, ktoré sú aj dlhodobou agendou odborov. Jedným z nich bolo, že minimálna mzda bude predstavovať 60 % priemernej mesačnej mzdy. Novelu zákona z dielne rezortu práce, ktorá upravuje automatický výpočet minimálnej mzdy, schválila Národná rada SR ústavnou väčšinou. Vďaka tomu sa minimálna mzda budúci rok zvýši na minimálne 972 eur a v roku 2028 prekročí hranicu 1 000 eur.
Druhý záväzok, ktorý sa podarilo splniť, je posilnenie kolektívneho vyjednávania. Vytvorili sa podmienky na rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré, ak sa na nich dohodnú reprezentatívne organizácie zamestnancov a zamestnávateľov, platia pre celý sektor. Koncom minulého roka sa podarilo splniť aj ďalší záväzok, ktorým bola príprava akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania.
Novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní, Zákonníka práce a zákona o tripartite zlepšíme aj systém rozhodovania sporov a pôsobenia rozhodcov v kolektívnych sporoch.
Novela bude predmetom pripomienkového konania a následne schvaľovania na Vláde SR a v NR SR. Účinnosť zákona predpokladáme od 1. januára 2027.
